सत्यमेव जयते नानृतं सत्येन पन्था विततो देवयानः।
येनाक्रमन्त्यृषयो ह्याप्तकामा यत्र तत् सत्यस्य परमं निधानम्॥
It is Truth that conquers and not falsehood; by Truth was stretched out the path of the journey of the gods, by which the sages winning their desire ascend there where Truth has its supreme abode.

The Ramraksha Stotra, composed by Maharishi Budhakausika, is a powerful and devotional hymn. It is recited to seek the grace, protection, and blessings of Lord Rama. Divided into 38 verses, this hymn describes the various forms, names, and divine qualities of Lord Rama.
Last Updated: 2nd October, 2025
विनियोग:
अस्य श्रीरामरक्षास्तोत्रमन्त्रस्य बुधकौशिक ऋषिः। श्री सीतारामचंद्रो देवता। अनुष्टुप छंदः। सीता शक्तिः। श्रीमान हनुमान कीलकम। श्री सीतारामचंद्रप्रीत्यर्थे रामरक्षास्तोत्रजपे विनियोगः।
viniyoga:
asya śrīrāmarakṣāstotramantrasya budhakauśika ṛṣiḥ। śrī sītārāmacaṃdro devatā। anuṣṭupa chaṃdaḥ। sītā śaktiḥ। śrīmāna hanumāna kīlakama। śrī sītārāmacaṃdraprītyarthe rāmarakṣāstotrajape viniyogaḥ।
इस रामरक्षास्त्रोत-मंत्र के बुधकौशिक ऋषि हैं, सीता और रामचन्द्र देवता हैं, अनुष्टुप छंद है, सीता शक्ति हैं, श्रीमान हनुमानजी कीलक हैं तथा श्रीरामचंद्रजी की प्रसन्नता के लिए रामरक्षास्त्रोत के जप में विनियोग किया जाता है।
The sage of this Ram Raksha Stotra mantra is Budha Kaushik, the deities are Sita and Ramchandra, the chhanda is Anushtup, Sita is the Shakti, Shriman Hanumanji is the kilak, doing the chanting of Ram Raksha Stotra to please Shri Ramchandraji.
अथ ध्यानम्:
ध्यायेदाजानुबाहुं धृतशरधनुषं बद्धपद्मासनस्थं
पीतं वासो वसानं नवकमलदलस्पर्धिनेत्रं प्रसन्नम्।
वामांकारूढसीतामुखकमलमिलल्लोचनं नीरदाभं
नानालंकार दीप्तं दधतमुरुजटामंडलं रामचंद्रम॥
atha dhyānam:
dhyāyedājānubāhuṃ dhṛtaśaradhanuṣaṃ baddhapadmāsanasthaṃ
pītaṃ vāso vasānaṃ navakamaladalaspardhinetraṃ prasannam।
vāmāṃkārūḍhasītāmukhakamalamilallocanaṃ nīradābhaṃ
nānālaṃkāra dīptaṃ dadhatamurujaṭāmaṃḍalaṃ rāmacaṃdrama॥
जो धनुष-बाण धारण किए हुए हैं, बद्ध पद्मासन से विराजमान हैं, पीताम्बर पहने हुए हैं, जिनके प्रसन्न नयन नूतन कमलदल से स्पर्धा करते तथा वामभाग में विराजमान श्री सीताजी के मुख कमल से मिले हुए हैं, उन आजानुबाहु, मेघश्याम, नाना प्रकार के अलंकारों से विभूषित तथा विशाल जटाजुटधारी श्रीरामचन्द्रजी का ध्यान करते हैं।
We meditate on Shri Ramchandraji, who is holding a bow and arrow, is seated in a folded lotus posture, is wearing yellow clothes, whose happy eyes compete with the new lotus petals and whose face is joined with the lotus of Shri Sitaji seated on the left side, who is long-armed, dark-skinned, adorned with various types of ornaments and has huge matted hair.
राम रक्षा स्तोत्र:
चरितं रघुनाथस्य शतकोटिप्रविस्तरम्।
एकैकमक्षरं पुंसां महापातकनाशनम्॥१॥
rāma rakṣā stotra:
caritaṃ raghunāthasya śatakoṭipravistaram।
ekaikamakṣaraṃ puṃsāṃ mahāpātakanāśanam॥1॥
श्री रघुनाथ जी का चरित्र सौ करोड़ विस्तार वाला है और उसका एक-एक अक्षर भी मनुष्यों के महान् पापों को नष्ट करने वाला है।
The character of Shri Raghunath ji is of a hundred crores extent, and even each letter of it is capable of destroying the great sins of humans.
ध्यात्वा नीलोत्पलश्यामं रामं राजीवलोचनम्।
जानकीलक्ष्मणोपेतं जटामुकुटमण्डितम्॥२॥
सासितूणधनुर्बाणपाणिं नक्तंचरान्तकम्।
स्वलीलया जगत्त्रातुमाविर्भूतमजं विभुम्॥३॥
रामरक्षां पठेत्प्राज्ञः पापघ्नीं सर्वकामदाम्।
शिरो मे राघवः पातु भालं दशरथात्मजः॥४॥
dhyātvā nīlotpalaśyāmaṃ rāmaṃ rājīvalocanam।
jānakīlakṣmaṇopetaṃ jaṭāmukuṭamaṇḍitam॥2॥
sāsitūṇadhanurbāṇapāṇiṃ naktaṃcarāntakam।
svalīlayā jagattrātumāvirbhūtamajaṃ vibhum॥3॥
rāmarakṣāṃ paṭhetprājñaḥ pāpaghnīṃ sarvakāmadām।
śiro me rāghavaḥ pātu bhālaṃ daśarathātmajaḥ॥4॥
जो नीलकमल के समान श्यामवर्ण, कमल-नयन जटाओं के मुकुट से सुशोभित, हाथों में खड्ग, तूणीर, धनुष और बाण धारण करने वाले, राक्षसों के संहारकारी तथा संसार की रक्षा के लिए अपनी लीला से ही अवतीर्ण हुए हैं, उन अजन्मा और सर्वव्यापक भगवान राम जानकी और लक्ष्मणजी के सहित स्मरण कर प्राज्ञ पुरुष इस सर्वकामप्रदा और पापविनाशिनी रामरक्षा का पाठ करें। मेरी सिर की राघव और ललाट की दशरथात्मज रक्षा करें।
Wise men should recite this Ram Raksha, which fulfills all desires and destroys all sins, remembering the unborn and omnipresent Lord Rama, who is dark like a blue lotus, has lotus-like eyes, is adorned with a crown of matted hair, holds a sword, quiver, bow and arrow in his hands, is the destroyer of demons and has incarnated through his divine play to protect the world. May the wise men recite this Ram Raksha, which fulfills all desires and destroys all sins. May Raghav protect my head and Dasharatha's son protect my forehead.
कौसल्येयो दृशो पातु विश्वामित्रप्रियः श्रुती।
घ्राणं पातु मखत्राता मुखं सौमित्रिवत्सलः॥५॥
kausalyeyo dṛśo pātu viśvāmitrapriyaḥ śrutī।
ghrāṇaṃ pātu makhatrātā mukhaṃ saumitrivatsalaḥ॥5॥
कौसल्यानंदन नेत्रों की रक्षा करें, विश्वामित्रप्रिय कानों को सुरक्षित रखें, तथा यज्ञरक्षक घ्राण (सूँघने की इंद्रिय/शक्ति, नाक) की और सौमित्रवत्सल मुख की रक्षा करें।
May Kausalyanandan protect the eyes, may Vishwamitrapriya protect the ears, and may Yajnarakshak protect the nose and Saumitravatsal protect the mouth.
जिह्वां विद्यानिधिः पातु कण्ठं भरतवन्दितः।
स्कन्धौ दिव्यायुधः पातु भुजौ भग्नेशकार्मुकः॥६॥
jihvāṃ vidyānidhiḥ pātu kaṇṭhaṃ bharatavanditaḥ।
skandhau divyāyudhaḥ pātu bhujau bhagneśakārmukaḥ॥6॥
मेरी जिह्वा की विद्यानिधि, कंठ की भरतवंदित, कंधों की दिव्यायुध, और भुजाओं की भग्नेशकार्मुक (महादेव का धनुष तोड़ने वाले) रक्षा करें।
May the ocean of knowledge protect my tongue, Bharatvandit protect my throat, Divyayudha protect my shoulders, and Bhagneshkarmuk (the one who broke Mahadev's bow) protect my arms.
करौ सीतापतिः पातु हृदयं जामदग्न्यजित्।
मध्यं पातु खरध्वंसी नाभिं जाम्बवदाश्रयः॥७॥
karau sītāpatiḥ pātu hṛdayaṃ jāmadagnyajit।
madhyaṃ pātu kharadhvaṃsī nābhiṃ jāmbavadāśrayaḥ॥7॥
हाथों की सीतापति, हृदय की जामदग्न्यजित् (परशुराम को जीतने वाले), मध्यभाग की खरध्वंसी (खर नामक राक्षस का नाश करने वाले) और नाभि की जाम्बवदाश्रय (जाम्बवान के आश्रय स्वरूप) रक्षा करें।
Sitapati of the hands, Jamadagnyajit (one who conquers Parashurama) of the heart, Khardvansi (one who destroys the demon named Khar) of the middle part, and Jambavadashraya (the shelter of Jambavan) of the navel.
सुग्रीवेशः कटी पातु सक्थिनी हनुमत्प्रभुः।
उरु रघूत्तमः पातु रक्षःकुलविनाशकृत्॥८॥
sugrīveśaḥ kaṭī pātu sakthinī hanumatprabhuḥ।
uru raghūttamaḥ pātu rakṣaḥkulavināśakṛt॥8॥
कमर की सुग्रीवेश (सुग्रीव के स्वामी), सक्थियों (जांघ, जांघ की हड्डी) की हनुमत्प्रभु और उरुओं की राक्षसकुल-विनाशक रघुश्रेष्ठ रक्षा करें।
May Sugreeva (lord of Sugreeva) protect the waist, Lord Hanuman protect the Sakthis (thighs, thigh bones), and Raghusreshtha, the destroyer of the demon clan, protect the thighs.
जानुनी सेतुकृत्पातु जंघे दशमुखान्तकः।
पादौ विभीषणश्रीदः पातु रामअखिलं वपुः॥९॥
jānunī setukṛtpātu jaṃghe daśamukhāntakaḥ।
pādau vibhīṣaṇaśrīdaḥ pātu rāmaakhilaṃ vapuḥ॥9॥
जानुओं (घुटनों) की सेतुकृत्, जंघाओं की दशमुखान्तक (रावण को मारने वाले), चरणों की विभीषणश्रीद (विभीषण को ऐश्वर्य प्रदान करने वाले) और सम्पूर्ण शरीर की श्रीराम रक्षा करें।
May Setukrita protect the knees, Dashamukhantaka (killer of Ravana) protect the thighs, Vibhishanashrid (giver of wealth to Vibhishana) protect the feet, and Shri Ram protect the entire body.
एतां रामबलोपेतां रक्षां यः सुकृति पठेत्।
स चिरायुः सुखी पुत्री विजयी विनयी भवेत्॥१०॥
etāṃ rāmabalopetāṃ rakṣāṃ yaḥ sukṛti paṭhet।
sa cirāyuḥ sukhī putrī vijayī vinayī bhavet॥10॥
जो पुण्यवान् पुरुष रामबल से सम्पन्न इस रक्षा का पाथ करता है, वह दीर्घायु, सुखी, पुत्रवान्, विजयी और विनयसम्पन्न हो जाता है।
The virtuous man who follows this path of protection with full strength, becomes long-lived, happy, blessed with sons, victorious and humble.
पातालभूतलव्योमचारिणश्छद्मचारिणः।
न द्रष्टुमपि शक्तास्ते रक्षितं रामनामभिः॥११॥
pātālabhūtalavyomacāriṇaśchadmacāriṇaḥ।
na draṣṭumapi śaktāste rakṣitaṃ rāmanāmabhiḥ॥11॥
जो जीव पाताल, पृथ्वी अथवा आकाश में विचरते हैं और जो छद्मवेश से घूमते रहते हैं, वे रामनामों से सुरक्षित पुरुष को देख भी नहीं सकते।
Those creatures who roam in the underworld, on earth, or in the sky and who move around in disguise cannot even see the person protected by the names of Rama.
रामेति रामभद्रेति रामचंद्रेति वा स्मरन्।
नरो न लिप्यते पापैर्भुक्तिं मुक्तिं च विन्दति॥१२॥
rāmeti rāmabhadreti rāmacaṃdreti vā smaran।
naro na lipyate pāpairbhuktiṃ muktiṃ ca vindati॥12॥
राम, रामभद्र, रामचन्द्र - इन नामों का स्मरण करने से मनुष्य पापों से लिप्त नहीं होता तथा भोग और मोक्ष प्राप्त कर लेता है।
By remembering these names—Ram, Rambhadra, and Ramchandra—a person does not become entangled in sins and attains enjoyment and salvation.
जगज्जैत्रैकमन्त्रेण रामनाम्नाभिरक्षितम्।
यः कण्ठे धारयेत्तस्य करस्थाः सर्वसिद्धयः॥१३॥
jagajjaitraikamantreṇa rāmanāmnābhirakṣitam।
yaḥ kaṇṭhe dhārayettasya karasthāḥ sarvasiddhayaḥ॥13॥
जो पुरुष जगत् को विजय करने वाले एक मात्र मंत्र रामनाम से सुरक्षित इस स्तोत्र को कंठ में धारण करता है (अर्थात् इसे कंठस्थ कर लेता है), सम्पूर्ण सिद्धियाँ उसके हस्तगत हो जाती हैं।
The man who keeps this stotra in his throat (i.e. memorizes it), protected by the only mantra that conquers the world, Ramnaam, attains all the Siddhis.
वज्रपञ्जरनामेदं यो रामकवचं स्मरेत्।
अव्याहताज्ञः सर्वत्र लभते जयमंगलम्॥१४॥
vajrapañjaranāmedaṃ yo rāmakavacaṃ smaret।
avyāhatājñaḥ sarvatra labhate jayamaṃgalam॥14॥
जो मनुष्य वज्रपंजर नामक इस रामकवच का स्मरण करता है, उसकी आज्ञा का कहीं उल्लंघन नहीं होता और उसे सर्वत्र जय और मंगल की प्राप्ति होती है।
The person who remembers this Rama Kavacha, called Vajrapanjar, his orders are never violated, attains victory and prosperity everywhere.
आदिष्टवान्यथा स्वप्ने रामरक्षामिमां हरः।
तथा लिखितवान्प्रातः प्रबुद्धो बुधकौशिकः॥१५॥
ādiṣṭavānyathā svapne rāmarakṣāmimāṃ haraḥ।
tathā likhitavānprātaḥ prabuddho budhakauśikaḥ॥15॥
श्रीशंकर ने रात्रि के समय स्वप्न में इस रामरक्षा का जिस प्रकार आदेश दिया था उसी प्रकार प्रातःकाल जागने पर बुद्धकौशिक ने इसे लिख दिया।
Buddhakaushik wrote it down after waking up in the morning in the same manner as Lord Shankar had ordered this Ram Raksha in his dream at night.
आरामः कल्पवृक्षाणां विरामः सकलापदाम्।
अभिरामस्त्रिलोकानां रामः श्रीमान्स नः प्रभुः॥१६॥
ārāmaḥ kalpavṛkṣāṇāṃ virāmaḥ sakalāpadām।
abhirāmastrilokānāṃ rāmaḥ śrīmānsa naḥ prabhuḥ॥16॥
जो मानों कालवृक्षों के बगीचे हैं तथा समस्त आपत्तियों का अन्त करने वाले हैं, जो तीनों लोकों में परम सुंदर हैं, वे श्रीमान् राम हमारे प्रभु हैं।
He who is like a garden of kalpavriksha (time trees) and who ends all troubles, who is the most beautiful in all the three worlds, that Sriman Ram is our Lord.
तरुणौ रूपसम्पन्नौ सुकुमारौ महाबलौ।
पुण्डरीकविशालाक्षौ चीरकृष्णाजिनाम्बरौ॥१७॥
फलमूलाशिनौ दान्तौ तापसौ ब्रह्मचारिणौ।
पुत्रौ दशरथस्यैतौ भ्रातरौ रामलक्ष्मणौ॥१८॥
शरण्यौ सर्वसत्वानां श्रेष्ठौ सर्वधनुष्मताम्।
रक्षःकुलनिहन्तारौ त्रायेतां नो रघूत्तमौ॥१९॥
taruṇau rūpasampannau sukumārau mahābalau।
puṇḍarīkaviśālākṣau cīrakṛṣṇājināmbarau॥17॥
phalamūlāśinau dāntau tāpasau brahmacāriṇau।
putrau daśarathasyaitau bhrātarau rāmalakṣmaṇau॥18॥
śaraṇyau sarvasatvānāṃ śreṣṭhau sarvadhanuṣmatām।
rakṣaḥkulanihantārau trāyetāṃ no raghūttamau॥19॥
जो तरुण अवस्था वाले रूपवान्, सुकुमार, महाबली, कमल के समान विशाल नेत्रों वाले, चीरवस्त्र और कृष्ण-मृगचर्मधारी, फल-फूल आहार करने वाले, संयमी, तपस्वी, ब्रह्मचारी, सम्पूर्ण जीवों को शरण देने वाले, समस्त धनुर्धारियों में श्रेष्ठ और राक्षसकुल का नाश करने वाले हैं, वे रघुश्रेष्ठ दशरथकुमार राम और लक्ष्मण दोनों भाई हमारी रक्षा करें।
May those two brothers, Rama and Lakshmana, sons of Dasharatha, the best of Raghus, protect us, who are handsome in youth, delicate, very strong, have large eyes like lotus, wear rags and black deer skin, eat fruits and flowers, are self-controlled, ascetic, celibate, give shelter to all living beings, are the best among all archers and destroyer of the demon clan.
आत्तसज्जधनुषाविषुस्पृशावक्ष याशुगनिषङ्गसङ्गिनौ।
रक्षणाय मम रामलक्ष्मणावग्रतः पथि सदैव गच्छताम्॥२०॥
āttasajjadhanuṣāviṣuspṛśāvakṣa yāśuganiṣaṅgasaṅginau।
rakṣaṇāya mama rāmalakṣmaṇāvagrataḥ pathi sadaiva gacchatām॥20॥
जिन्होंने संधान किया हुआ धनुष ले रखा है, जो बाण का स्पर्श कर रहे हैं तथा अक्षय बाणों से युक्त तूणीर लिए हुए हैं, वे राम और लक्ष्मण मेरी रक्षा करने के लिए मार्ग में सदा ही मेरे आगे चलें।
May Rama and Lakshmana, who hold the drawn bow, who are touching the arrow, and who hold the quiver full of inexhaustible arrows, always walk ahead of me on the path to protect me.
सन्नद्धः कवची खड्गी चापबाणधरो युवा।
गच्छन्मनोरथान्नश्च रामः पातु सलक्ष्मणः॥२१॥
sannaddhaḥ kavacī khaḍgī cāpabāṇadharo yuvā।
gacchanmanorathānnaśca rāmaḥ pātu salakṣmaṇaḥ॥21॥
सर्वदा उद्यत, कवचधारी, हाथ में खड्ग लिए, धनुष-बाण धारण किए तथा युवा अवस्था वाले भगवान् राम लक्ष्मण जी सहित आगे-आगे चलकर हमारे मनोरथों की रक्षा करें।
May Lord Rama, always ready, wearing armour, holding a sword in his hand, carrying a bow and arrow, and in his youthful state, walk ahead along with Lakshmana and protect our desires.
रामो दाशरथिः शूरो लक्ष्मणानुचरो बली।
काकुत्स्थः पुरुषः पूर्णः कौसल्येयो रघूत्तमः॥२२॥
वेदान्तवेद्यो यज्ञेशः पुराणपुरुषोत्तमः।
जानकीवल्लभः श्रीमानप्रमेयपराक्रमः॥२३॥
इत्येतानि जपन्नित्यं मद्भक्तः श्रद्धयान्वितः।
अश्वमेधाधिकं पुण्यं सम्प्राप्नोति न संशयः॥२४॥
rāmo dāśarathiḥ śūro lakṣmaṇānucaro balī।
kākutsthaḥ puruṣaḥ pūrṇaḥ kausalyeyo raghūttamaḥ॥22॥
vedāntavedyo yajñeśaḥ purāṇapuruṣottamaḥ।
jānakīvallabhaḥ śrīmānaprameyaparākramaḥ॥23॥
ityetāni japannityaṃ madbhaktaḥ śraddhayānvitaḥ।
aśvamedhādhikaṃ puṇyaṃ samprāpnoti na saṃśayaḥ॥24॥
भगवान् का कथन है कि राम, दाशरथि, शूर, लक्ष्मणानुचर, बली, काकुत्स्थ, पुरुष, पूर्ण, कौसल्येय, रघूत्तम, वेदांतवेद्य, यज्ञेश, पुराणपुरुषोत्तम, जानकीवल्लभ, श्रीमान्, और अप्रमेयपराक्रम - इन नाम का नित्यप्रति श्रद्धापूर्वक जप करने से मेरा भक्त अश्वमेध यज्ञ से भी अधिक फल प्राप्त करता है - इसमें कोई संदेह नहीं है।
God says that by chanting the names of Ram, Dasharathi, Shur, Lakshmananuchar, Bali, Kakutstha, Purusha, Purna, Kausalya, Raghoottam, Vedantavedya, Yajnesha, Puranapurushottam, Janakivallabh, Sriman, and Aprameyaparakrama with devotion daily, my devotee gets more results than Ashwamedha Yagya - there is no doubt about it.
रामं दुर्वादलश्यामं पद्माक्षं पीतवाससम्।
स्तुवन्ति नामभिर्दिव्यैर्न ते संसारिणो नराः॥२५॥
rāmaṃ durvādalaśyāmaṃ padmākṣaṃ pītavāsasam।
stuvanti nāmabhirdivyairna te saṃsāriṇo narāḥ॥25॥
जो लोग दूर्वादल के समान श्यामवर्ण, कमलनयन, पीताम्बरी भगवान् राम का इन दिव्य नामों से स्तवन करते हैं, वे संसार चक्र में नहीं पड़ते।
Those who praise Lord Rama, who is dark in complexion, lotus-eyed and yellow-clad like Durva grass, with these divine names, do not get trapped in the cycle of the world.
रामं लक्ष्मणपूर्वजं रघुवरं सीतापतिं सुन्दरं
काकुत्स्थं करुणार्णवं गुणनिधिं विप्रप्रियं धार्मिकम्।
राजेन्द्रं सत्यसंधं दशरथतनयं श्यामलं शांतमूर्तिं
वन्दे लोकाभिरामं रघुकुलतिलकं राघवं रावणारिम्॥२६॥
rāmaṃ lakṣmaṇapūrvajaṃ raghuvaraṃ sītāpatiṃ sundaraṃ
kākutsthaṃ karuṇārṇavaṃ guṇanidhiṃ viprapriyaṃ dhārmikam।
rājendraṃ satyasaṃdhaṃ daśarathatanayaṃ śyāmalaṃ śāṃtamūrtiṃ
vande lokābhirāmaṃ raghukulatilakaṃ rāghavaṃ rāvaṇārim॥26॥
लक्ष्मणजी के पूर्वज, रघुकुल में श्रेष्ठ, सीताजी के स्वामी, अतिसुन्दर, काकुत्स्थकुलनंदन, करुणासागर, गुणनिधान, ब्राह्मणभक्त, परम धार्मिक, राजराजेश्वर, सत्यनिष्ठ, दशरथपुत्र, श्याम और शांतिमूर्ति, सम्पूर्ण लोकों में सुन्दर, रघुकुलतिलक, राघव और रावणारि भगवान् राम की मैं वंदना करता हूँ।
I worship Lord Ram, the ancestor of Lakshmanji, the best among the Raghu family, the master of Sitaji, very handsome, Kakutsthakulnandan, compassionate, virtuous, a devotee of Brahmins, extremely religious, Rajarajeshwar, truthful, son of Dasharatha, Shyam and Shantimurthy, the most beautiful of all the worlds, Raghukul Tilak, Raghav and Ravanaari.
रामाय रामभद्राय रामचंद्राय वेधसे।
रघुनाथाय नाथाय सीतायाः पतये नमः॥२७॥
rāmāya rāmabhadrāya rāmacaṃdrāya vedhase।
raghunāthāya nāthāya sītāyāḥ pataye namaḥ॥27॥
राम, रामभद्र, रामचन्द्र, विधातृस्वरूप, रघुनाथ, प्रभु सीतापति को नमस्कार है।
Salutations to Rama, Ramabhadra, Ramachandra, Vidhatriswarupa, Raghunath, Lord Sitapati.
श्रीराम राम रघुनन्दन राम राम
श्रीराम राम भरताग्रज राम राम।
श्रीराम राम रणकर्कश राम राम
श्रीराम राम शरणं भव राम राम॥२८॥
śrīrāma rāma raghunandana rāma rāma
śrīrāma rāma bharatāgraja rāma rāma।
śrīrāma rāma raṇakarkaśa rāma rāma
śrīrāma rāma śaraṇaṃ bhava rāma rāma॥28॥
हे रघुनन्दन श्रीराम! ही भरताग्रज भगवान् राम! हे रणधीर प्रभु राम! आप मेरे आश्रय होइए।
O Raghunandan Shri Ram! O Bharata's elder brother Lord Ram! O brave Lord Ram! You become my shelter.
श्रीरामचन्द्रचरणौ मनसा स्मरामि
श्रीरामचंद्रचरणौ वचसा गृणामि।
श्रीरामचन्द्रचरणौ शिरसा नमामि
श्रीराम चन्द्रचरणौ शरणं प्रपद्ये॥२९॥
śrīrāmacandracaraṇau manasā smarāmi
śrīrāmacaṃdracaraṇau vacasā gṛṇāmi।
śrīrāmacandracaraṇau śirasā namāmi
śrīrāma candracaraṇau śaraṇaṃ prapadye॥29॥
मैं श्रीरामचन्द्र के चरणों का मनसे स्मरण करता हूँ, श्रीरामचन्द्र के चरणों का वाणी से कीर्तन करता हूँ, श्रीरामचन्द्र के चरणों को सिर झुकाकर प्रणाम करता हूँ तथा श्रीरामचन्द्र के चरणों की शरण लेता हूँ।
I meditate on the feet of Shri Ramchandra in my mind, I sing the praises of the feet of Shri Ramchandra with my words, I bow my head and salute the feet of Shri Ramchandra, and take refuge in the feet of Shri Ramchandra.
माता रामो मत्पिता रामचन्द्रः
स्वामी रामो मत्सखा रामचन्द्रः।
सर्वस्वं मे रामचन्द्रो दयालुर्नान्यं
जाने नैव जाने न जाने॥३०॥
mātā rāmo matpitā rāmacandraḥ
svāmī rāmo matsakhā rāmacandraḥ।
sarvasvaṃ me rāmacandro dayālurnānyaṃ
jāne naiva jāne na jāne॥30॥
राम मेरी माता हैं, राम मेरे पिता हैं, राम स्वामी हैं और राम ही मेरे सखा हैं। दयामय रामचंद्र ही मेरे सर्वस्व हैं, उनके सिवा और किसी को मैं नहीं जानता - बिल्कुल नहीं जानता।
rāma is my mother, rāma is my father, rāma is my master, and rāma is my friend. The merciful rāmacaṃdra is my everything; I know no one else but him—absolutely none.
दक्षिणे लक्ष्मणो यस्य वामे च जनकात्मजा।
पुरतो मारुतिर्यस्य तं वन्दे रघुनन्दनम्॥३१॥
dakṣiṇe lakṣmaṇo yasya vāme ca janakātmajā।
purato mārutiryasya taṃ vande raghunandanam॥31॥
जिनकी दायीं ओर लक्ष्मणजी, बायीं ओर जानकी जी और सामने हनुमान् जी विराजमान हैं उन रघुनाथ जी की मैं वंदना करता हूँ।
I worship that Raghunathji, on whose right side is Lakshmanji, on whose left side is Janakiji, and in front is Hanumanji.
लोकाभिरामं रणरंगधीरं
राजीवनेत्रं रघुवंशनाथं।
कारुण्यरूपं करुणाकरं तं
श्रीरामचन्द्रं शरणं प्रपद्ये॥३२॥
lokābhirāmaṃ raṇaraṃgadhīraṃ
rājīvanetraṃ raghuvaṃśanāthaṃ।
kāruṇyarūpaṃ karuṇākaraṃ taṃ
śrīrāmacandraṃ śaraṇaṃ prapadye॥32॥
जो सम्पूर्ण लोकों में सुन्दर, रणक्रीड़ा में धीर, कमलनयन, रघुवंशनायक, करुणामूर्ति और करुणा के भंडार हैं, उन श्रीरामचन्द्रजी की मैं शरण लेता हूँ।
I take refuge in Shri Ramchandraji, who is beautiful in all the worlds, courageous in battle, lotus-eyed, leader of the Raghu dynasty, embodiment of compassion, and a storehouse of mercy.
मनोजवं मारुततुल्यवेगं
जितेन्द्रियं बुद्धिमतां वरिष्ठम्।
वातात्मजं वानरयूथमुख्यं
श्रीरामदूतं शरणं प्रपद्ये॥३३॥
manojavaṃ mārutatulyavegaṃ
jitendriyaṃ buddhimatāṃ variṣṭham।
vātātmajaṃ vānarayūthamukhyaṃ
śrīrāmadūtaṃ śaraṇaṃ prapadye॥33॥
जिनकी मन के समान गति, वायु के समान वेग है, जो परम जितेन्द्रिय और बुद्धिमानों में श्रेष्ठ हैं, उन पवनन्दन वनराग्रगण्य श्रीरामदूत की मैं शरण लेता हूँ।
I take refuge in that messenger of Lord Rama, who is as swift as the mind and as fast as the wind, who is supremely self-controlled and the best among the intelligent, and who is the son of the wind and the foremost among the intelligent.
कूजन्तं रामरामेति मधुरं मधुराक्षरम्।
आरुह्य कविताशाखां वन्दे वाल्मीकिकोकिलम्॥३४॥
kūjantaṃ rāmarāmeti madhuraṃ madhurākṣaram।
āruhya kavitāśākhāṃ vande vālmīkikokilam॥34॥
कवितामयी डाली पर बैठकर मधुर अक्षरों वाले राम-राम इस मधुर नाम को कूजते हुए वाल्मीकिरूप कोकिल की मैं वंदना करता हूँ।
I worship the cuckoo in the form of Valmiki, sitting on a branch full of poetry and singing the sweet name Ram-Ram with sweet syllables.
आपदामपहर्तारं दातारं सर्वसम्पदाम्।
लोकाभिरामं श्रीरामं भूयो भूयो नमाम्यहम्॥३५॥
āpadāmapahartāraṃ dātāraṃ sarvasampadām।
lokābhirāmaṃ śrīrāmaṃ bhūyo bhūyo namāmyaham॥35॥
आपत्तियों को हरने वाले तथा सब प्रकार की संपत्ति प्रदान करने वाले लोकाभिराम भगवान् राम को मैं बारम्बार नमस्कार करता हूँ।
I repeatedly salute Lord Rama, the one who removes all obstacles and bestows all kinds of wealth.
भर्जनं भवबीजानामर्जनं सुखसम्पदाम्।
तर्जनं यमदूतानां रामरामेति गर्जनम्॥३६॥
bharjanaṃ bhavabījānāmarjanaṃ sukhasampadām।
tarjanaṃ yamadūtānāṃ rāmarāmeti garjanam॥36॥
राम-राम ऐसा घोष करना सम्पूर्ण संसार बीजों को भून डालने वाला, समस्त सुख-संपत्तियों की प्राप्ति कराने वाला तथा यमदूतों को भयभीत करने वाला है।
Chanting Ram-Ram burns the seeds of the entire universe, bestows all happiness and wealth and frightens the messengers of Yama.
रामो राजमणिः सदा विजयते रामं रमेशं भजे
रामेणाभिहता निशाचरचमू रामाय तस्मै नमः।
रामान्नास्ति परायणं परतरं रामस्य दासोस्म्यहं
रामे चित्तलयः सदा भवतु मे भो राम मामुद्धर॥३७॥
rāmo rājamaṇiḥ sadā vijayate rāmaṃ rameśaṃ bhaje
rāmeṇābhihatā niśācaracamū rāmāya tasmai namaḥ।
rāmānnāsti parāyaṇaṃ parataraṃ rāmasya dāsosmyahaṃ
rāme cittalayaḥ sadā bhavatu me bho rāma māmuddhara॥37॥
राजाओं में श्रेष्ठ श्रीरामजी सदा विजय को प्राप्त होते हैं। मैं लक्ष्मीपति भगवान् राम का भजन करता हूँ। जिन रामचंद्रजी ने सम्पूर्ण राक्षस सेना का ध्वंस कर दिया था, मैं उनको प्रणाम करता हूँ। राम से बड़ा और कोई आश्रय नहीं है। मैं उन रामचंद्र जी का दस हूँ। मेरा चित्त सदा राम में ही लीन रहे। हे राम, आप मेरा उद्धार कीजिए।
Shri Ram, the best among kings, always achieves victory. I worship Lord Ram, the husband of Lakshmi. I salute Ramchandra, who destroyed the entire demon army. There is no greater refuge than Ram. I am his disciple. May my mind always remain absorbed in Ram. O Ram, please save me.
राम रामेति रामेति रमे रामे मनोरमे।
सहस्त्रनाम तत्तुल्यं रामनाम वरानने।।॥३८॥
rāma rāmeti rāmeti rame rāme manorame।
sahastranāma tattulyaṃ rāmanāma varānane।।॥38॥
श्रीमहादेवजी पार्वती जी से कहते हैं - हे सुमुखी, रामनाम विष्णुसहस्त्रनाम के तुल्य है। मैं सर्वदा 'राम, राम, राम' इस प्रकार मनोरम रामनाम में ही रमण करता हूँ।
Shri Ram, the best among kings, always achieves victory. I worship Lord Ram, the husband of Lakshmi. I salute Ramchandra, who destroyed the entire demon army. There is no greater refuge than Ram. I am his disciple. May my mind always remain absorbed in Ram. O Ram, please save me.
॥इति श्रीबुद्धकौशिकमुनिरचितम् श्रीरामरक्षस्तोत्रम् सम्पूर्णम्॥
॥iti śrībuddhakauśikamuniracitam śrīrāmarakṣastotram sampūrṇam॥
यह श्री बुद्ध कौशिक मुनि द्वारा रचित संपूर्ण श्री रामरक्षा स्तोत्रम् है।
This is the complete Sri Ramaraksha Stotram composed by Sri Buddha Kaushika Muni.
© 2022 Truescient. All Rights Reserved.